Marián Hossa: Príbeh najväčšej hokejovej legendy slovenského hokeja

Mnohými je považovaný za najlepšieho slovenského hokejistu histórie. Ak bližšie nahliadnete do jeho hokejového života, netreba sa čudovať. V mladom veku patril medzi ofenzívne supertalenty s dynamitom v nohách. Obranou súpera prechádzal ako nôž maslom a útočnými finesami dvíhal fanúšikov zo sedadiel. S pribúdajúcim vekom sa stával stále zodpovednejším aj v obrannej tretine a postupne sa vypracoval na jedného z najrešpektovanejších a najkomplexnejších útočníkov NHL. Áno, reč je o Mariánovi Hossovi.

Rodák zo Starej Ľubovne hokejovo vyrastal v trenčianskej Dukle. Na ľad prvýkrát vykorčuľoval ako päťročný. Hokejové gény zdedil po otcovi Františkovi a od malička sa za pukom naháňal so svojím bratom Marcelom. Z hokejovej rodiny najviac zažiaril práve Marián, ktorého pokora a tvrdá práca priviedla až na samotný hokejový vrchol. A to hneď trikrát.

Začínal na pozícii centra, na pravé krídlo ho postavil až tréner Jaroslav Walter, ktorý si všimol jeho výnimočný ofenzívny talent. Od mladého veku patril medzí lídrov svojho tímu, v sezóne 1995/96 v tíme trenčianskej „osemnástky“ pozbieral v 53 stretnutiach 91 kanadských bodov za 42 gólov a 49 asistencií. S juniorským výberom Dukly získal titul, čo mu vynieslo miesto v mládežníckom národnom tíme do 18 rokov.

O rok neskôr, v ročníku 1996/97 v osemnástich rokoch už naplno zarezával v najvyššej seniorskej hokejovej súťaži, kde medzi skúsenými veteránmi zbieral s prehľadom bod na zápas. Sezónu zakončil s 54 bodmi, ktoré pozbieral v 53 stretnutiach, radoval sa z majstrovského titulu a za skvelé výkony si vyslúžil miestenku v slovenskej reprezentácii. Na medzinárodnom fóre si v ôsmich dueloch na konto pripísal dva body za asistencie a so slovenským výberom obsadil šiestu priečku.

Draft do NHL – zlom v kariére

Po vydarenej sezóne nasledoval draft, v ktorom sa stal piatym najvyššie draftovaným Slovákom v histórii. Z celkovej dvanástej pozície si ho vybrala Ottawa Senators. Najväčší podiel na zisku slovenského útočníka pre kanadský tím mal bývalý hokejista z prelomu 60. a 70. rokov Marshall Johnston, ktorý sa svojho času stretol v Trenčíne s Františkom Hossom, kde skautoval niekoľko mladých hokejistov pod taktovkou skúseného slovenského trénera.

Tam sa prvýkrát stretol s Mariánom Hossom. A doslova sa do jeho hry a vysokej pracovnej morálky zamiloval. „Pierre (Gauthier – vtedajší generálny manažér Ottawy Senators), ak bude dostupný ako číslo 12, tak spadnem z tejto svojej pos*atej stoličky,“ tvrdil Johnston na drafte svojmu spolupracovníkovi.

A stalo sa. Ottawa bez váhania siahla po nádejnom slovenskom talente a 18-ročný mladík sa sťahoval za veľkú mláku. Prechod do NHL v defenzívnom systéme kouča Jacquesa Martina ale nezvládal, odohral sedem stretnutí, pripísal si na konto jednu gólovú prihrávku a bol preradený do WHL, kde v drese Portlandu Winterhawks dal naplno vyniknúť svojmu ofenzívnemu talentu. V 53 súbojoch si na konto pripísal 85 kanadských bodov (45+40), v 16 súbojoch play-off pridal 19 bodov (13+6). Radoval sa zo zisku prestížneho Memorial Cupu a jeho skvelá sezóna bola odmenená aj ziskom Jim Piggott Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika ligy.

Výnimočné výkony mu vyniesli miesto v prvom tíme „senátorov.“ O úvod ročníka ho pripravilo poranenie kolena, no v 60 súbojoch stihol pozbierať 30 kanadských bodov za 15 gólov a rovnaký počet asistencií. V hlasovaní o Calder Trophy pre najlepšieho nováčika NHL skončil druhý za víťazom Chrisom Drurym a mnohé hlasy tvrdili, že ak by odohral kompletný ročník, trofej by skončila v jeho rukách.

S pribúdajúcimi skúsenosťami sa zaradil medzi najväčšie hviezdy kádra Sens. Po boku Alexeja Jašina, Daniela Alfredssona, Martina Havláta či Radka Bonka patril medzi najproduktívnejších hráčov tímu. V úvode sezóny 2001/02 si na 8 stretnutí odbehol späť do Trenčína, kde sa rozohrával počas čakania na podpis novej zmluvy. V sezóne 2002/03 a 2003/04 si udržal priemer vyše bodu na zápas, no v rozlete ho pribrzdila výluka.

Podpis kontraktu a následná zrada od zamestnávateľa

Počas ročníka 2004/2005 tiahol spolu s kamarátmi Pavlom DemitromMariánom Gáboríkom Duklu Trenčín. Medzi to vypomohol klubu MORA IK, kde brázdil švédske klziská s bratom Marcelom. Po lock-oute podpísal s Ottawou nový trojročný kontrakt v hodnote 18 miliónov amerických dolárov, ale krátko po podpise zmluvy zámorie obletela horúca novinka o výmene slovenského krídelníka do Atlanty Thrashers (súčasný Winnipeg Jets). Pre slovenského hokejistu to bol obrovský šok. Krátko predtým si v Ottawe kúpil dom a svoju budúcnosť plánoval v metropole Kanady.

Všetko to spustila žiadosť o prestup vtedajšieho útočníka Danyho Heatleyho, ktorý sa nedokázal psychicky otriasť z dopravnej nehody jeho Ferrari, pri ktorej o život prišiel jeho spoluhráč Dan Snyder. Prostredie mesta mu neustále pripomínalo stratu blízkeho priateľa a preto požiadal vedenie tímu o výmenu. Nasledovalo dvojtýždňové jednanie medzi Atlantou a Ottawou. Napokon sa upiekol prestup Danyho Heatleyho za Mariána Hossu a obrancu Grega DeVriesa.

Ottawa Senators sa zbavila jedného z najproduktívnejších a najobľúbenejších hráčov. Dôvodom mala byť nepresvedčivá forma slovenského útočníka v play-off. Senators chceli útočiť na Stanley Cup, ale Hossove výkony vo vyraďovacej časti v drese tímu z hlavného mesta Kanady nenapĺňali očakávania (v priebehu siedmich vyraďovacích častí odohral Hossa za Ottawu 51 duelov so ziskom 34 bodov).

Príchod Slováka do stále pomerne novej organizácie NHL bol veľmi premysleným ťahom vtedajšieho vedenia. Generálny manažér Don Waddell na dlhých poradách so svojimi spolupracovníkmi tvorili zoznamy potencionálnych posíl a ofenzívny krídelník bol na absolútnom vrchole. Definitívna túžba po zisku absolventa Stredného odborného učilišťa železničného v Trenčíne skrsla po zápase s Ottawou, v ktorom Hossa zažiaril štyrmi gólmi. „Ešte nikdy som nevidel hráča, ktorý by bol taký silný na puku ako Hossa,“ zaspomínal si Waddell. Vtedajší brankár Kari Lehtonen taktiež v rozhovore pre časopis ProHockey sňal pomyselný klobúk pred slovenským hokejistom: „Patrí k najlepším hráčom, akých som kedy videl.“

Okrem spomínaného fínskeho brankára a ruských útočníkov Iľju Kovaľčuka a Slavy Kozlova ale Atlante zvyčajne chýbali hráči, ktorí by sa postarali o výraznejší tímový úspech. V troch sezónach v drese Trashers odohral Hossa 222 súbojov, pozbieral 248 kanadských bodov a v ročníku 2006/07 si vytvoril osobný rekord, keď si v 82 dueloch na konto pripísal rovných 100 kanadských bodov (43+57). Zároveň to bola jediná sezóna, v ktorej sa Thrashers podarilo postúpiť do play-off, no hráči Atlanty vypadli v najkratšom možnom čase, keď podľahli New Yorku Rangers 0:4 na zápasy.

Umlčanie kritikov a nepochopiteľné odmietnutie prepychových kontraktov

V treťom roku pôsobenia sa Hossovi končil kontrakt, ktorý podpísal ešte s vedením Ottawy, Slovák napriek výborným individuálnym číslam túžil po klubovom úspechu a zamestnávateľovi vopred avizoval, že s klubom neplánuje predĺžiť kontrakt. Dlho sa špekulovalo o odchode Mariána Hossu do Montrealu Canadiens, z rokovaní s kanadským celkom napokon vzišlo. V závere sezóny 2007/2008 sa tak sťahoval do Pittsburghu Penguins. Ozvali sa kritické hlasy, ktoré vnímali príchod 29-ročného útočníka do tímu ako nepochopiteľný a neefektívny. Marián Hossa si však na ľade dokonale porozumel s vyrastajúcou legendou Sidneym Crosbym, v play-off si na konto pripísal 26 kanadských bodov v 20 súbojoch a tučniakov doviedol až do finále Stanley Cupu, kde sa však po prehre 2:4 na zápasy museli skloniť pred kvalitami Detroitu Red Wings.

V lete sa stal Marián Hossa voľným hráčom. Vďaka konzistentným výkonom nemal o ponuky potencionálnych nových zamestnávateľov núdzu. Pensylvánsky celok si ho chcel udržať ponukou viacerých variantov kontraktu, vrátane sedemročného za 49 miliónov amerických dolárov, Crosby počas leta tvrdil, že sa veľmi teší na hru po boku Mariána Hossu, Jevgenij Malkin pre zmenu priznal, že: „Je jedným z najlepších spoluhráčov, s akými som kedy hral. Je skvelý chlapík, dokonca rozpráva trochu aj rusky. Je to elitný hráč, ktorý tvrdo pracuje každé jedno striedanie. Všetci si prajeme, aby pri nás ostal.“

Edmonton Oilers mu ponúkol megakontrakt v hodnote 70 resp. 80 miliónov USD na osem alebo deväť rokov. Hossa sa však rozhodol plávať proti prúdu a kývol na ročnú ponuku finálového súpera za 7,45 miliónov USD. Jeho agent Ritch Winter nechápavo krútil hlavou: „Nikdy som nezažil, aby hráč bol tak fascinovaný jedným tímom, že by odmietol 85 miliónov od iného tímu. Je to nepochopiteľné. Aj pre mňa ako pre agenta. Ale Marián je skutočne výnimočný hráč.“ V meste motorov si Hossa vybudoval obrovský rešpekt ešte pred príchodom. Túžil veľmi hrať po boku Nicklasa Lidströma, Pavla Dacjuka či Chrisa Cheliosa. Generálny manažér Ken Holland ale na slovenského útočníka nemal dostatok priestoru pod platovým stropom. Napokon Hossovi navrhol ročný kontrakt v hodnote 8 miliónov amerických dolárov s podmienkou, že to musia prekonzultovať s kapitánom Lidströmom, ktorému pri podpise zmluvy sľúbili, že bude najlepšie plateným hráčom klubu.

Po oboznámení so situáciou Hossa už viac nepotreboval. Rozhodol sa uskromniť, pretože nechcel ísť proti svojmu kapitánovi. „Zavolal som teda späť Hollandovi a povedal som mu, že ty si dal takúto ponuku, ale my máme inú. Začal sa chytať za hlavu, že nastali problémy. Na to som mu prezradil, že chceme len 7,4 milióna. V tomto prípade sa zasa raz ukázal Mariánov charakter. Prvoradý je pre neho tím. Holland povedal, že nikdy nič podobné nezažil. Marián je jednou z najmenej docenených superhviezd, ktoré hrali v NHL,“ vysvetľoval Ritch Winter pre stránku sport.sk. Hossa po príchode do tímu urobil ďalší kompromis – prvýkrát si v NHL obliekol dres s číslom 81. Dôvodom bol starší spoluhráč Kirk Maltby, ktorému v Hockeytowne patrila obľúbená osemnástka.

V Detroite Red Wings Marián Hossa nesklamal. V základnej časti nastrieľal 40 gólov, pozbieral 71 kanadských bodov a v 23 súbojoch play-off si na konto pripísal 15 kanadských bodov. S červenými krídlami sa prebojoval až do finále, kde si dal repete s bývalými spoluhráčmi z Pittsburghu Penguins. Tentoraz stál na opačnej strane barikády a po finálovej prehre 3:4 na zápasy vytiahli zámorské médiá zaujímavú story o Slovákovom finálovom prekliatí. Pretože 50-miliónová zmluva od klubu so Sidney Crosbym sa jednoducho neodmieta…

Hossa nachádza nový domov a zabúda na finálové sklamanie

Pre akéhokoľvek hráča musí byť psychicky náročné prejsť si v priebehu dvoch sezón dvomi finálovými prehrami. Marián Hossa sa rozhodol opustiť Detroit Red Wings, zohľadnil si všetky možné ponuky a nový domov našiel v Chicagu Blackhawks. Tradičný hokejový tím, ktorý bol v posledných sezónach zmietaný neúspechmi získal prostredníctvom draftu do svojho tímu niekoľko veľmi kvalitných hokejistov, ktorí boli predurčení k úspechu.

„Cítili sme, že ide o chlapa, ktorého schopnosti, profesionalizmus a vášeň pre hru nás dostanú na vrchol. A nebol len úžasným hokejistom, ale aj osobnosťou svetového charakteru,“ zaspomínal si generálny manažér Chicaga Blackhawks Stan Bowman.

S odstupom rokom sa objavili informácie, že pre Hossu vytvoril tím odborníkov špeciálny prepracovaný algoritmus, ktorý mal vyrátať, ktoré kluby NHL majú najväčší potenciál byť v najbližších ročníkoch úspešné. Marián podpísal dvanásťročný kontrakt v hodnote 63,3 miliónov amerických dolárov s Chicagom Blackhawks a čas ukázal, že sa experti nemýlili.

Hossa začal nastupovať opäť s dresom s 81tkou na chrbte, v Chicagu je totiž obľúbená „osemnástka“ vyradená na poctu legende Denisovi Savardovi. Hneď v prvom ročníku vo farbách Blackhawks prežil vynikajúcu sezónu. Najprv sa so slovenskou hokejovou reprezentáciou na ZOH 2010 prebojoval až do súboja o bronz, kde náš národný tím nezvládol záver zápasu a podľahol Fínsku. Chuť si ale napravil v play-off, tretíkrát v rade postúpil so svojím tímom do finále Stanley Cupu a tentoraz sa mu ho podarilo zdvihnúť nad hlavu po výhre 4:2 na zápasy nad Philadelphiou Flyers. Vydarený ročník zakončil svadbou so svojou dlhoročnou partnerkou Jankou.

Reči o prekliatí boli zmietnuté zo stola a celý hokejový svet na čele so slovenskými fanúšikmi sa radoval so sympatickým a pokorným hokejistom, ktorý má len minimum neprajníkov.

Marián Hossa však nezostal len pri jednom poťažkaní si vyše 15-kilogramovej najcennejšej hokejovej trofeje sveta. V roku 2013 prispel k finálovému triumfu nad Bostonom Bruins (4:2 na zápasy) levím podielom. Počas vyraďovacej časti mal zdravotné problémy a jeho chrbát bol v takom dezolátnom stave, že počas letu musel v lietadle ležať vyrovnaný na zemi medzi sedadlami, pretože kvôli neustupujúcim bolestiam nedokázal ani sedieť. Vo finálovej sérii ale kvôli zraneniu vynechal len jeden jediný zápas a spoluhráči po triumfe priznali, že v časoch najväčších kríz počas zápasov bol Hossa práve tým hráčom, ktorý ich motivoval k ďalšiemu striedaniu odohranému v najvyššom nasadení a tempe. Hossa strávil na ľade s opisovanými problémami vo finálovej sérii priemerne necelých 22 minút, kde siahal na absolútne dno svojich síl.

Odmenou mu bol druhý Stanley Cup. Po boku hviezdnych spoluhráčov Jonathana Toewsa, Patricka Kanea či Duncana Keitha sa o dva roky opäť vrátil na vrchol najlepšej hokejovej ligy sveta, keď si vo finále Chicago poradilo s Tampou Bay 4:2 na zápasy. Z Hossu sa v Chicagu každým rokom stával čoraz platnejší hráč v defenzíve. V súvislosti s jeho menom sa často skloňoval aj zisk Frank J. Selke Trophy pre najlepšieho brániaceho útočníka, no predovšetkým kvôli jeho pozícii krídelníka sa nikdy nedostal ani do záverečnej nominácie. Od roku 2000 získal Selke Trophy krídelník len raz – v roku 2003 sa stal oceneným hráčom Fín Jere Lehtinen.

Napriek viditeľnému nedoceneniu sa Marián Hossa nikdy nesnažil o výraznú medializáciu. Zápas čo zápas odvádzal pre Chicago Blackhawks maximum, zbieral body, strieľal góly a nemenej platný bol aj v obrannom pásme, kde výnimočným, elegantným spôsobom odoberal puky protihráčom. V drese Chicaga Blackhawks napokon odohral 534 stretnutí, v ktorých pozbieral 415 kanadských bodov (186+229) a 18. októbra 2016 prekonal výrazný míľnik 500 gólov v NHL, keď sa mu v súboji proti Philadelphii Flyers podarilo prekonať českého brankára Michala Neuvirtha.

Na margo špeciálneho večera sa Hossa pred zámorskými médiami obhliadol za svojou úspešnou kariérou: „Nikdy som si nemyslel, že raz odohrám v NHL 1000 zápasov alebo pokorím hranicu 500 gólov či 1000 bodov. Bolo to niečo, na čo som ani nemyslel. Ak by mi niekto niečo také predpovedal, povedal by som mu, že je šialený.“

Napriek významným míľnikom ostal pokorným pracantom, ktorého hokejové umenie zdobilo najlepšiu hokejovú ligu celých 19 sezón. V júni 2017 svet obletela správa, že slovenský hokejista vynechá ročník 2017/2018 pre pretrvávajúce zdravotné problémy. Časom sa ukázalo, že Hossa dlhé roky neúspešne bojoval so špeciálnym ekzémom, ktorý mu spôsoboval veľké bolesti spôsobené kombináciou potu a hokejovej výstroje.

V NHL zožal veľké úspechy, nikdy však nezbieral individuálne trofeje. V každom tíme bol napriek nesporným kvalitám v úzadí svojich spoluhráčov, ale za sebou má obdivuhodnú kariéru, ktorej chýbalo jediné – úspech na medzinárodnej scéne so slovenskou hokejovou reprezentáciou. Najbližšie k zisku medaily bol na spomínaných Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri, kde Slovensko obsadilo nepopulárne štvrté miesto. Na MS Hossa štartoval osemkrát. Najvýraznejším úspechom bolo opäť štvrté miesto na svetovom šampionáte 2004 v Česku. Nič to však nemení na jeho obrovskom prínose pre slovenský a svetový hokej.

Išlo o hokejistu, ktorý hokejový zápas dokázal povýšiť na umenie. Za všetko hovoria oficiálne vyjadrenia jeho nadriadených v Chicagu Blackhawks po ohlásení prerušenia kariéry: „Nebolo to pre neho ľahké. Znamenalo to pre neho neustálu bolesť a neustálu záťaž. Musím ho pochváliť, pretože napriek tomu, čím prechádzal, nikdy sa nesťažoval, bol vždy pripravený hrať a napriek tomu bojovať. Ako tréner sa na niekoho potrebujete vždy spoľahnúť. On bol presne ten chlapík. Dúfal som, že nikdy nenastane ten deň, keď odíde, no odrazu je to realita,“ tvrdil vtedajší kouč Blackhawks Joel Quenneville.

Generálny manažér Blackhawks Stan Bowman zašiel ešte ďalej: „Marián je pravdepodobne najväčším dôvodom, prečo sa zmenila naša kultúra. Keď sem prišiel, mali sme veľa mladých hráčov, ktorých bolo potrebné učiť. Odrazu sme mali Mariána, ktorý sa dokonale chopil každej situácie s dávkou pokory a kvality. Bol úžasným príkladom pre našich hráčov. Mimo ľadu pomohol vytvoriť tradíciu a kultúru, ktorá tu bude žiť ešte mnohé desaťročia.“

Marián Hossa počas svojej kariéry v NHL odohral 1309 zápasov, nastrieľal 525 gólov, na ďalších 609 asistoval, čo dovedna činí 1134 kanadských bodov. V tabuľke plus/mínus sa mu vyníma fantastických 245 plusiek a v skvelých výkonoch pokračoval vždy aj vo vyraďovacej fáze, kde odohral dovedna 205 stretnutí so ziskom 149 kanadských bodov (52+97). S Chicagom Blackhawks získal tri Stanley Cupy, šesťkrát bol nominovaný na Zápas hviezd NHL a šesťkrát bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hokejistu roka. S manželkou Janou majú spolu dve dcéry – Miu a Zoju Hossové.